Stopové prvky látok z hormonálnej antikoncepcie sú aj v pitnej vode. Aj drobná hormonálna nerovnováha môže mať následky.
Hormonálny systém ľudského tela produkuje hormóny vo veľmi malých množstvách a aj tie stačia na to, aby ovplyvňovali chod organizmu a aby jednotlivé orgány správne plnili svoje funkcie. Aj malé narušenie množstva hormónov v tele tak môže mať nepredvídateľné následky.
Na vplyv prostredia na endokrínny systém upozorňuje aj Európska únia, hoci nehovorí konkrétne o metabolitoch z užívaných liekov či hormonálnej antikoncepcie. Tento vplyv začína už počas vnútromaternicového vývoja človeka.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2014 užívalo na Slovensku hormonálnu antikoncepciu 215 471 žien, v roku 2018 tento počet klesol na 147 755 žien.
V súčasnosti najrozšírenejšou formou hormonálnej antikoncepcie je takzvaná kombinovaná hormonálna antikoncepcia. Tá obsahuje rôzne rozložené dávky estrogénu a gestagénov. Gestagény sú rôzne typy hormónov, ktoré pripomínajú prirodzene existujúci progesterón.
Nahrávání ...Priemyselná výroba estrogénu nie je problematická. Horšie je to s druhou zložkou hormonálnej antikoncepcie – progesterónom. Ten sa vyrábal najmä úpravou mužského hormónu testosterónu. V tomto prípade však problém nastáva v tom, že v tele čiastočne metabolizuje späť na testosterón, čo môže spôsobovať zvýšenie hladiny tohto mužského hormónu v ženskom tele. Tieto problémy priznáva vo svojej knihe aj zástanca antikoncepcie – český gynekológ Alexandr Barták.
Výrobcovia sa preto snažili vyvinúť iné syntetické podoby progesterónu, nazývané gestagény.
Alexandr Barták v citovanej knihe však pomerne zľahčuje riziko trombózy, ktorá je spojená s užívaním antikoncepcie. Problém to totiž môže priniesť ženám, ktoré nemajú viditeľné kŕčové žily, ale trpia dedičnou poruchou zrážanlivosti krvi – teoreticky o svojom probléme nemusia vedieť – najmä ak začnú užívať antikoncepciu ešte v postpubertálnom veku.
Dávky hormónov v tabletách sa pohybujú v mikrogramoch.
„Živá“ voda
Keď výskumníci Slovenskej technickej univerzity skúmali v odpadových vodách metabolity drog, zároveň zistili, že voda obsahuje aj metabolity liekov, napríklad antibiotík, ale aj hormonálnych prípravkov. Takéto výskumy prebiehali aj v iných krajinách.
Rôzne zistenia síce hovoria o tom, že sa zatiaľ nepodarilo preukázať, že dávky hormónov prenikajúce do pitnej vody môžu byť priamo škodlivé (citovaný text napríklad uvádza, že ak by človek vypil denne tri litre vody, aj tak by do seba nedostal štandardnú dávku lieku).
Čo sa však neskúma, je fakt, že v pitnej vode sa nachádza mix rôznych metabolizovaných liekov a hormonálnych prípravkov, ktorých synergický efekt môže byť potenciálne škodlivý aj v horizontoch generácií.
Hormóny
Aké sú teda riziká hormonálnej nerovnováhy hormónov, ktoré sa používajú pri výrobe hormonálnej antikoncepcie?
Estrogén – Pretože sa zdá, že tento hormón spôsobuje neplodnosť u rýb, niektoré odborné spoločnosti sa obávajú, že môže spôsobiť aj neplodnosť u ľudí. Niektoré zistenia okrem toho podporujú záver, že môže byť zodpovedný za agresívne správanie mužov.
Progesterón – Účinky umelo zvýšených hladín tohto hormónu sa zle študujú, a preto je ich vplyv ťažko predvídateľný. Pri množstve vplyvov a funkcií tohto hormónu však môžu byť následky ďalekosiahle.
Testosterón – Veľké množstvo testosterónu je spájané s vyššou mierou rizikového správania v prípade mužov aj žien, nepravidelnou menštruáciou a agresívnym a protispoločenským správaním u oboch pohlaví už u detí. Existujú dokonca aj špekulácie, že testosterón môže u žien zvýšiť pravdepodobnosť rakoviny prsníka.
Nadbytok estrogénu sa u mužov môže prejaviť tým, že sa u nich postupne začnú objavovať typické ženské pohlavné znaky – napríklad rast pŕs spojený s nezhubným zväčšením mliečnej žľazy, ktorú majú aj muži. Tiež sa objavuje redukcia ochlpenia na tvári a hrudi, znižovanie libida, v niektorých prípadoch vedie nadbytok estrogénu až k mužskej neplodnosti. Objavujú sa aj psychické problémy – úzkosť, záchvaty paniky, podráždenosť.
U žien sa nadbytok estrogénu prejavuje nepravidelnou menštruáciou, oslabením libida, únavou či problémami so spánkom. Keďže estrogén vplýva na vývoj ženských pohlavných znakov, jeho nadbytok – najmä po menopauze – zvyšuje riziko rakoviny prsníka. Prispieva aj k nadváhe.
Ženy s nadbytkom testosterónu majú problémy s tým, že sa u nich vyskytuje vyššia miera ochlpenia. Závažnejšími následkami môžu byť problémy s otehotnením až neplodnosť, vyšší výskyt ochorení srdca.
Antikoncepcia z verejného zdravotného poistenia
Je pritom sporné, či antikoncepciu nazývať zdravotnou starostlivosťou a ako takú ju hradiť z verejného zdravotného poistenia, ako to navrhujú niektoré progresívne kruhy.
Prirodzený a zdravý stav ľudského tela je totiž aj plne funkčná rozmnožovacia sústava, pričom antikoncepcia navodzuje stav dočasnej (v niektorých druhoch aj trvalej) neplodnosti. V tomto veľmi nepomáha ani definícia Svetovej zdravotníckej organizácie, podľa ktorej je „zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“.
Duševná a sociálna pohoda je totiž ťažko merateľná a navyše veľmi individuálna. Takže pokiaľ jedna žena považuje za stav svojej duševnej pohody to, že za žiadnych okolností neotehotnie, pre inú ženu môže byť takýto stav, naopak, zdrojom ťažkej duševnej nepohody.
Tu si môžeme pomôcť citátom gynekológa Rastislava Sysáka:
„Základnom menštruačného cyklu ženy je pripraviť ju na materstvo. Za to, že žena je ženou, vďačí ženským hormónom. Celý menštruačný cyklus je na to stavaný. Predpokladá sa, že žena otehotnie. Hormóny majú preto účinky najmä na ženské reprodukčné orgány, teda na vajíčkovody, maternicu, krčok maternice, pošvu, prsníky. Ale vplývajú aj na ostatné orgány, ako sú napríklad tráviaci trakt, kardiovaskulárny trakt…“
Sloboda?
Feministické hnutie presviedča ženy, že antikoncepcia pre ne znamená slobodu. V skutočnosti však antikoncepcia, rovnako ako prístup k potratom, zbavuje mužov zodpovednosti. Starosti a priame zdravotné riziká antikoncepcie sú na pleciach žien. Muž si môže iba „užiť“ a ísť ďalej. A ak antikoncepcia zlyhá, žena sa stále môže „slobodne“ rozhodnúť pre potrat.
S príchodom antikoncepcie sa zodpovednosť a ťarcha rozhodovania žien nijako neumenšila. Ten, komu antikoncepcia skutočne pomohla, sú ľahtikárski sukničkári, ktorí sa už vôbec nemusia obávať toho, že by im život skomplikovala povinnosť živiť dieťa a minimálne v prvých mesiacoch starostlivosti aj ženu. Teda nemusia prijať zodpovednosť a starať sa o svoju rodinu.
Svoju dávku kritiky si už za svoj postoj k antikoncepcii vyslúžil aj pápež Pavol VI., ktorý v encyklike Humanae vitae napísal:
„Čestní ľudia sa môžu dostatočne presvedčiť o pravdivosti učenia, ktoré Cirkev v tejto veci predkladá, ak si všimnú následky metód umelého regulovania pôrodnosti. Predovšetkým nech si uvedomia, aká široká a ľahká cesta sa takýmto konaním môže otvoriť pre manželskú nevernosť a všeobecný pokles mravnosti.
Nie je na to ani potrebná dlhá skúsenosť, aby sa mohol každý presvedčiť o slabosti ľudskej prirodzenosti a aby pochopil, že ľudia – najmä mladí, tak ľahko podliehajúci náruživostiam – potrebujú povzbudenie na zachovávanie morálneho zákona a že sa im nesmie uľahčovať cesta k jeho porušovaniu.
Treba sa obávať aj toho, že muži, čo si zvykli používať prostriedky na zamedzenie počatia, stratia k ženám úctu, nebudú brať do úvahy ich telesnú a duševnú rovnováhu, urobia si z nich nástroj pre svoju žiadostivosť a nebudú ich považovať za životné družky, ktoré majú ctiť a milovať.“
zdroj – postoj.sk