Ostych dotknúť sa ženskej hrude výrazne znižuje ich šance na prežitie.
1. dec 2017 o 6:00 Soňa Jánošová
Stláčanie ženského hrudníka ľudí stresuje
To, že výsledky prieskumu dopadli v neprospech záchrany žien, môže byť spôsobené niekoľkými faktormi. „Pre niektorých ľudí, môže byť predstava tvrdého a rýchleho stláčania ženského hrudníka skľučujúca a môžu sa obávať, že ženám ublížia,“ povedala na konferencii Audrey Blewer z pensylvánskej univerzity.
Ďalším faktorom, ktorý pravdepodobne bráni okoloidúcim vykonať stláčanie hrudníka, je ostych z dotýkania sa pŕs či dokonca jeho odhaľovania.
„Záchrancovia sa môžu obávať aj toho, že budú musieť vyhŕňať oblečenie, aby získali lepší prístup k hrudi, alebo sa budú priamo dotýkať prsníkov,“ povedal ďalší vedúci štúdie Benjamin Abella.
V prospech tejto teórie hovorí aj ďalší výsledok prieskumu, ktorý naznačuje, že ak k zástave srdca dôjde v domácom prostredí, nie je v poskytovaní prvej pomoci žiaden rozdiel medzi pohlaviami. Ľudia sa teda boja dotýkať neznámych žien a žien na verejnosti.
No v prípade, že ostych preváži nad racionálnym a pohotovým konaním, a prvá pomoc nie je poskytnutá, zomrie na zástavu srdca približne 90 percent ľudí. Prvá pomoc zvyšuje ich šance na prežitie až o polovicu.
„Som toho názoru, že nie je treba obnažovať pacienta, či už ide o ženu či muža, viac ako je to potrebné. Tiež však nemá žiadny efekt stláčanie hrudníka cez viaceré vrstvy, napríklad cez bundu. Je potrebné pacienta rozopnúť a odstrániť čo najviac vrstiev hrubého oblečenia. Aby sa robilo oživovanie čo najúčinnejšie, je dôležitá lokalizácia stredu hrudníka,“ uviedol.
Aj cvičné figuríny sú muži
Z výsledkov prieskumu možno vyvodiť aj ďalšiu vec. Ľuďom chýba základná osveta v poskytovaní prvej pomoci. Problémom môže byť okrem iného aj skutočnosť, že nácvikové figuríny sú výhradne mužské torzá.

Aj tí záchrancovia, ktorí prešli adekvátnym kurzom, tak môžu byť v realite pri poskytovaní prvej pomoci zmätení a cítiť rozpaky.
Pri poskytovaní prvej pomoci je pri zástave srdca pochopiteľne dôležité brať do úvahy aj telesnú konštrukciu pacienta, rozhodne však nejde o najdôležitejší faktor záchrany. Adekvátna hĺbka stláčania hrudníka je 4 až 5 centimetrov do hĺbky. Oveľa dôležitejšia je však intenzita a počet stlačení.
Hrudník by sme mali stláčať vo frekvencii asi sto stlačení za minútu a striedať s vdychmi do úst. Ideálne je séria v podobe tridsiatich stlačení a dvoch vdýchnutí vzduchu do úst. Záchranári sa zhodujú na tom, že najviac človeku ublížite vtedy, keď neurobíte nič. Prasknutie či zlomenie rebier je po záchrane ľudského života zanedbateľnou komplikáciou.
Zdroj 1