U žien, ktoré dojčili svoje deti, je výrazne nižšia pravdepodobnosť úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia

Predtým sa vedelo len to, že sa u nich znížilo riziko rakoviny prsníka, vaječníkov a cukrovky 2. typu. Nová vedecká práca ukazuje, že podobný účinok sa pozoruje pri oveľa širšom spektre chorôb.

Vedci z Rakúska a Veľkej Británie analyzovali všetky hlavné štúdie ovplyvňujúce úmrtnosť dojčiacich matiek na kardiovaskulárne ochorenia. Vďaka tomu dospeli k záveru, že tieto choroby samotné, aj riziko úmrtia na ne, je u dojčiacich žien výrazne nižšie ako u ich rovesníčok, ktoré svoje deti nikdy nedojčili. Súvisiaci článok bol publikovaný v časopise Journal of the American Heart Association.

Celkovo vedci do práce zahrnuli informácie o 1,19 milióna žien, ktoré porodili, ktorých priemerný vek v čase ukončenia zaznamenávania údajov bol 51,3 roka. Priemerný vek pri prvom pôrode bol 24,6 roka a priemerný počet pôrodov bol 2,3. Z nich 82 % uviedlo, že dojčilo nejaký čas v živote. Priemerná dĺžka dojčenia bola 15,6 mesiaca. V sledovanom období po pôrode bolo u žien zistených viac ako 100 tisíc prípadov kardiovaskulárnych ochorení, 10 766 žien z tohto dôvodu zomrelo.

Zoskupením dojčiacich žien do vekových skupín rozdelených podľa rizikových faktorov (fajčenie/nefajčenie a pod.) autori práce zistili, že dojčiace ženy čelili kardiovaskulárnym ochoreniam o 11 % menej často ako tie, ktoré nikdy nedojčili.

Zároveň sa u nich ukázalo, že riziko úmrtia na takéto choroby je o 17 % nižšie: to znamená, že aj keď sa choroba vyskytla, neviedla k smrti tak často. Ako sa dalo očakávať, pravdepodobnosť tohto typu úmrtia bola najnižšia u tých žien, ktoré dojčili dlhšie – 12 mesiacov a viac. Tie, ktoré dojčili menej ako 12 mesiacov vo svojom živote, zomierali na kardiovaskulárne ochorenia častejšie ako tie, ktoré dojčili dlho, ale stále menej často ako tie, ktoré nedojčili ani raz.

Mechanizmus tohto poklesu nie je celkom jasný. Je však známe, že oxytocín sa vylučuje u žien počas dojčenia. Tento hormón je spojený s poklesom krvácania po pôrode, rýchlejším zmenšením veľkosti maternice na štandard a množstvom ďalších procesov. Možno to nejako koreluje s nižšou pravdepodobnosťou vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov u dojčiacich žien – a toto riziko zostáva znížené počas celého života.

Treba poznamenať, že autori práce nezahŕňali ženy, ktoré nemali vôbec žiadne deti. Z tohto dôvodu vyvstáva rozumná otázka, ako je to s nimi, ale výskumníci sa tým konkrétne nezaoberajú.

V odbornej literatúre sa objavujú pokusy zistiť frekvenciu kardiovaskulárnych ochorení u žien s deťmi a bezdetných žien, ale ich výsledky sa medzi rôznymi skupinami autorov výrazne líšia. Vzťah medzi počtom detí a rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia je stále nedostatočne pochopený. Iba sa spoľahlivo zistilo, že ženy a muži, ktorí mali deti, žijú dlhšie ako tí, ktorí ich nemali. Napríklad pri použití švédskeho materiálu žili muži s deťmi o 2,0 roka dlhšie ako bezdetní rovesníci a ženy o 1,5 roka dlhšie.

Zároveň je dosť ťažké s istotou povedať, že dôvodom je nižšia úmrtnosť zo srdca a ciev. Faktom je, že ako sme už písali, riziko rakoviny u ľudí s deťmi je citeľne nižšie ako u bezdetných ľudí (bez ohľadu na pohlavie rodiča). Dôvody môžu byť spojené s rovnakým oxytocínom (produkujú ho otcovia, ktorí vidia svoje deti). Keďže značná časť všetkých úmrtí vo všeobecnosti nastáva práve na rakovinu, dôvodom dlhšej dĺžky života môže byť v tomto prípade práve jej nižšia pravdepodobnosť (a nie znížené riziko kardiovaskulárnych ochorení).

zdroj – biosferaklub.info

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Upozornit na
0 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Back to Top
0
Would love your thoughts, please comment.x
()
x